Silné horúčavy, slniečko svieti a žiari. V televízii, v rádiu, každú chvíľku počúvame ako sa brániť pred slnkom. Pozor na úpal, pozor na dehydratáciu a tak ďalej … Poznáme to všetci …
Ponúkam Vám malý trik na schladenie:
No oveľa dôležitejší je dostatočný prísun tekutín. Bez vody by nás telo nepočúvalo. Ako by aj mohlo, keď nemá svoj „benzín“. Čo všetko voda zásobuje a prečo ju potrebujeme si prečítajte v dnešnom článku.
Vnútorné prostredie svojho tela by sme si mali udržiavať v poriadku – dostatočným príjmom tekutín, ktorý predstavuje počas horúceho leta minimálne tri až tri a pol litra denne. Voda je najdôležitejšou zložkou potravinového reťazca človeka. Jej nedostatok vedie k vážnemu poškodeniu ľudského organizmu už po niekoľkých dňoch. Ak straty tekutín výraznejšie presahujú ich príjem, môžu vznikať rôzne komplikácie: poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triaška, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok. Preto je správny pitný režim veľmi dôležitou podmienkou pre zachovanie optimálneho zdravotného stavu každého človeka.
PREČO JE VODA TAKÁ DÔLEŽITÁ PRE NÁŠ ORGANIZMUS?
Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Odhaduje sa, že človek, ktorý váži 70 kg, jej má v sebe 50 litrov. Len malá časť sa nachádza v telesných tekutinách, napr. v krvi, v lymfe, v žalúdočnom alebo črevnom obsahu – asi 15 litrov. Ostatných zhruba 30 litrov vody obsahujú tkanivá orgánov vo vnútri svojich buniek.
Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Okrem toho si vodu vyrába organizmus sám pri spaľovaní živín – metabolickými cestami. Vstrebávanie vody sa deje osmoticky v tenkom čreve a sčasti aj v hrubom čreve. Nespotrebovaná, zužitkovaná voda sa z tela vylučuje tráviacim ústrojenstvom prostredníctvom slín, žalúdočnej šťavy, žlčou, pankreatickou šťavou a črevnými sekrétmi a stolicou. Hlavný výdaj vody však predstavuje najmä močenie, únik vodnej pary pri dýchaní a samozrejme potenie.
Voda v našom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach. Je nosičom minerálov, stopových prvkov a ďalších elementov. Každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, zásobuje nervové cesty, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Voda navyše pomáha neustále útočiace jedy v našom organizme vyplavovať cez obličky, črevá a pokožku.
PREČO JE PRE ČLOVEKA DÔLEŽITÝ SPRÁVNY PITNÝ REŽIM?
Pitný režim, teda príjem a výdaj vody, sa riadi konštitúciou človeka, vekom, aktivitou organizmu a tiež okolitým prostredím. Práca a pohyb v teple vedú k veľkým stratám tekutín a minerálov potením. Vtedy strácame za hodinu aj niekoľko litrov vody, a preto musíme zodpovedajúce množstvo tekutín a iónov okamžite do tela doplniť. Nedostatok vody vyvoláva pocit smädu, ktorý je sprostredkovaný reflexne z tzv. centra smädu v mozgovom prívesku, ako reakcia na zmeny v chemických a fyzikálnych parametroch telesných tekutín, predovšetkým krvi a mozgovo-miechového moku, kde ide o zvýšenie hustoty týchto tekutín. Nedostatok vody sa prejaví suchosťou slizníc, únavnosťou, malátnosťou, spavosťou, poruchou koordinácie chôdze a pohybov, znížením kožného napätia, zrýchlením pulzu, poklesom krvného tlaku. U detí môžeme často pozorovať bolesti hlavy zavinené nedostatkom tekutín. V črevách voda napomáha vstrebávaniu a tráveniu živín a pri jej nedostatku nastáva zápcha, zvlášť ak je spojená aj s nedostatkom vláknin. Hlavnými orgánmi zodpovednými za udržiavanie vodnej a minerálnej bilancie sú obličky. Tu pretekajú tekutiny a nastáva zahustenie koncentrácie vylučovanej vody. Obličky sa pri nedostatku tekutín snažia zachrániť pre organizmus čo najviac vody, ale tým aj zadržujú v tele látky pre telo škodlivé – toxické. Vodnú bilanciu kontroluje hormón mozgového prívesku (adiuretický hormón), ďalej aldosterón kôry nadobličiek, hormóny drene nadobličiek a hormóny štítnej žľazy.
Zvýšená spotreba tekutín pri telesnom zaťažení vyplýva z toho, že väčšina energie (až 75 %) sa mení na teplo a telesná teplota sa znižuje potením. Spotreba tekutín je úmerná vonkajšej teplote, veľkosti zaťaženia a nadmorskej výške. Pri chladnom suchom vzduchu je potenie menšie, ale viac vody stratíme dýchaním. Strata tekutín dýchaním sa zvyšuje nadmorskou výškou a môže dosahovať 0,5 až 1,5 litra za hodinu. Toto sa často podceňuje a potláča sa pocit smädu. Pokiaľ nedochádza k vyrovnaniu strát tekutín a minerálov, v organizme nastáva nadmerný úbytok tekutín tzv. dehydratácia. Strata tekutín o 2 % znižuje výkon až o 20 % (1,6 l u 80 kg ťažkej osoby). Strata tekutín nad 6 % už môže viesť ku kolapsu, ktorý sa môže skončiť až smrťou.
ČO SA STANE, AK PIJEME MÁLO?
Pri nedostatku vody v našom organizme sa v cievach a tkanivách hromadia škodlivé látky, čo preťažuje látkovú výmenu a vylučovacie orgány. Voda v tkanivách, krv a lymfa sa zahusťujú, oslabuje sa obranný systém tela, zlyháva prenos nervových impulzov, spomalí sa aj obnovovanie buniek a človek rýchlejšie starne. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži tlak (môže to viesť až ku kolapsu) a aj zásobovanie kyslíkom pre všetky tkanivá. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, zníži sa prietok vlásočnicami. Voda je dôležitá ako hlavná zložka pri vylučovaní škodlivín obličkami vznikajúcich pri metabolických procesoch. Voda je najdôležitejšia zložka pre termoregulačné procesy a chráni organizmus pred prehriatím.
Voda zabezpečuje prísun potravy aj odvod odpadu. Ak zabúdame piť, telo je nútené pracovať v núdzovom režime. Prvé postihnuté orgány, ktoré na to doplácajú, sú tie, ktoré majú na starosti separáciu a vylučovanie odpadu z krvi – pečeň a obličky. Tieto dva orgány sú veľmi úzko prepojené. Ak telo dlhodobo nie je schopné vylučovať toxíny, tak ich začne ukladať. Jednou takou skládkou toxínov v tele je ľudský tuk. Je to najviac kontaminovaný (znečistený) tuk v živočíšnej ríši. Vyrovnajú sa mu snáď iba zvieratá chované človekom. Na deficit vody nás upozorní smäd. Ak telo hlási pocit smädu, je to už volanie na poplach. S postupujúcim vekom je totiž tento pocit čoraz slabší, starí ľudia ho takmer nepoznajú. Pitie vody by sme si mali priebežne kontrolovať celý deň. Čím viac sa krv zahusťuje, tým ťažšie sa naše obličky vyrovnávajú s odpadovými produktmi. V ich kanálikoch sa usadzujú soli, až vznikajú obličkové kamene. Ak niekto zažije obličkovú koliku, t.j. uvoľnenie takéhoto kamienka, dáva si veľmi dobrý pozor, aby dodržiaval pitný režim.
KEDY A KOĽKO MÁME PIŤ?
Napiť sa hneď ráno je veľmi užitočné. Zistíme, že sa cítime lepšie, pretože črevá sa prečistia, organizmus sa primerane zavlaží, postupne sa premyjú obličky a zlepší sa krvný obeh.
Nevedno, prečo sme sa vlastne naučili jedlo zapíjať. Pitie veľkého množstva tekutín počas jedla však prináša viacero problémov – riedi tráviace šťavy a enzýmy, splachuje časť potravy zo žalúdka do čreva skôr, než bola dostatočne natrávená, privádza do žalúdka vzduch, ktorý spôsobuje eruktácie – grganie. Toto všetko má za následok nielen poruchy trávenia, ale aj zhoršené využívanie energie. Preto je najlepšie prijímať tekutiny zhruba pol hodiny po jedle a najneskôr pol hodiny pred jedlom.
Výber nápoja je dôležitý, nemá dráždiť žalúdok a má sa dobre vstrebávať. Doporučená denná spotreba tekutín je 30-35 ml na kg hmotnosti tela pri bežnom zaťažení. Smäd nie je správnym ukazovateľom, kedy máme piť. Keď už máme pocit smädu, je neskoro. Vtedy sme už stratili viac ako 2 % tekutín. Je lepšie piť častejšie v malých dávkach, ako raz a veľa, čo by mohlo spôsobiť žalúdočné problémy.
ČÍM HASÍME SMÄD?
Nápoje, ktoré konzumujeme by mali mať určité vlastnosti. Najmä v lete nesmú byť príliš studené. Chladené až ľadové tekutiny sa v organizme chovajú ako voda na rozpálenej platni – zasyčia a vyparia sa. Vlažné nápoje prechádzajú telom postupne, a osviežia ho preto omnoho viac. Ľadové nápoje okrem toho zhoršujú trávenie a môžu vyvolať aj zápal sliznice žalúdka.
Často siahame po chemicky spracovaných tekutinách ako káva, čaj, limonáda, kola a alkoholické nápoje. Samozrejme, všetky tieto vymenované nápoje obsahujú aj vodu. Lenže zároveň majú v sebe veľa škodlivej chémie, farbiace a konzervačné látky, umelé arómy, sladidlá a podobne. Aby tieto látky mohlo naše telo odstrániť, potrebuje vodu. Často omnoho viac vody, než je obsiahnutá v spomínaných nápojoch.
Alkoholické a kofeínové nápoje a silné čierne čaje majú močopudný účinok a tieto nápoje organizmus dehydrujú. Navyše aj na odstránenie odpadových produktov ako kofeín a alkohol potrebuje telo veľa vody. Preto bývame často smädní, napriek tomu, že sme niekoľko hodín predtým vypili napríklad litre piva. Aj bolesti hlavy, ťažoba a všetky príznaky „opice“ sú následkom akútnej dehydratácie a prekyslenia organizmu. Všimnime si tiež, že v niektorých kaviarňach k objednanej káve automaticky dostaneme aj deci vody alebo minerálky. Ku všetkým týmto „moderným“ nápojom je teda potrebné vypiť aj rovnaké množstvo vody.
Nápoje nesmú byť tiež príliš presladené a husté. Liter koly obsahuje množstvo cukru, ktoré sa rovná 24 kockám! Presladené limonády s viac ako 2,5 % cukru síce chutia, ale príliš zaťažujú žalúdok a želané osvieženie sa nedostaví. Cukor spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu na svoje spracovanie. Ak im nevieme odolať, treba ich aspoň dvoj-trojnásobne zriediť.
Džúsy vyberajme čo najmenej osladzované a ochucované, pretože takéto obsahujú väčšinou rôzne organické kyseliny, napr. kyselinu citrónovú a konzervanty. Uprednostňujeme jablkový, pomarančový, ríbezľový, hroznový, ananásový a paradajkový džús, pretože obsahujú dostatok horčíka, železa a draslíka.
Pivo obsahuje látky, ktoré podporujú tvorbu žalúdočných štiav, uľahčujú trávenie, dodávajú organizmu vitamíny skupiny B a horčiny, avšak pre každodenné pitie je vzhľadom k obsahu alkoholu nevhodné.
Mlieko nie je nápoj. Je to potravina, ktorá vyžaduje zložité trávenie. Vypité mlieko sa najprv zrazí na tvaroh, aby sa mohli tráviť mliečne bielkoviny. Práve tieto bielkoviny a tuky obsiahnuté v mlieku spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, a tým v ňom zadržiavajú tekutinu. Mlieko teda nie je proti smädu, nemalo by sa používať ako nápoj, ale ako potravina.
Minerálne vody majú svoje klady aj zápory. Obsahujú minerálne látky, ktoré potrebuje organizmus na každom kroku. Ako bežný nápoj však nie je vhodné piť liečivé minerálne vody, ani vody s vysokým obsahom sodíka. Je potrebné rozlišovať vody na liečenie a vody na každodenné pitie. Vhodné je piť minerálky s nízkou koncentráciou minerálov, aby sa zložením blížili hodnotám telových tekutín a minerálnych látok v krvi. Na bežné pitie sa odporúča obyčajná pramenitá voda chudobná na minerály. Mnohé zdroje totiž tvrdia, že naše telo v minerálke obsiahnuté minerály nevie optimálne využiť. Len organicky zabudované minerály v ovocí a zelenine môžu byť telom dobre využité. Anorganické minerálne stavebné kamene, ktoré sú v minerálnych vodách, sa často zlepia s inými substanciami, ako napr. živočíšny tuk, a hromadia sa na stenách ciev alebo v kĺboch. Veľmi presýtené nápoje oxidom uhličitým taktiež nie sú vhodné,lebo dráždia žalúdok, prekysľujú organizmus a bublinky vyvolávajú tlak na bránicu. Minerálne vody preto treba striedať a kombinovať s vodou, bylinkovými a ovocnými čajmi, alebo čerstvými šťavami.
Povieme si, že najvhodnejšou je predsa čistá voda. Otázka znie, akú vodu máme piť. Vidiecke studne obsahujú veľa dusičnanov z polí, voda z našich vodovodných kohútikov je spravidla povrchová, upravovaná voda z riek a podzemná voda. Táto voda však presne nespĺňa pojem „čistá“. Je to zmes rozpustených minerálov, rôznych chemických látok, okrem iného aj chlóru, ktorý sa používa na čistenie vody. Najvhodnejšie by bolo teda vodu z vodovodu prefiltrovať pomocou špeciálneho filtra, ale to však zatiaľ v každej domácnosti nie je možné. Preto je dobré nápoje často striedať, nepiť len vodu, ale aj iné vhodné a zdravé nápoje.
Na každodenné dopĺňanie tekutín sú vynikajúce nesladené bylinné alebo ovocné čaje. Čerstvé ovocné a zeleninové šťavy sú zase výdatnou biobombou, posilňujúcou náš organizmus. Obsahujú vitamíny, minerály, účinné fytoprodukty, majú výbornú chuť a sú osviežujúce. Ďalej sú vhodné minerálky bez bubliniek neutrálneho charakteru a riedené iónové a vitamínové nápoje. Vhodné nápoje dopĺňa aj vhodná strava. Pri veľkých horúčavách je dobré konzumovať najmä zeleninové a ovocné šaláty, ktoré nám tiež zabezpečia prísun tekutín. Vysoký podiel vody majú ovocie a plodová zelenina, z nich najmä melóny, broskyne, paradajky a uhorky.
Jednoduchým ukazovateľom či dodržujeme správny pitný režim, je ranný moč. Má byť svetlý a v dostatočnom množstve. Denne by sme mali vymočiť aspoň 1 liter.
Navykajme si prijímať dostatok vhodnej tekutiny v správny čas! Vyskúšajme si doma akúsi spätnú kontrolu nášho pitného režimu. Hneď ráno si pripravme do väčšej nádoby „našu dennú dávku“ (napr. 2 litre) a snažme sa toto množstvo do večera vypiť. Musíme si uvedomiť, že každá strata vody, ak nie je vyrovnaná pitím, znižuje výkonnosť a pocit dobrej pohody, preto je nutné venovať jej náhrade dostatočnú pozornosť.
(Zdroj: PharmDr. Monika Hollósy)
Leave A Comment